Názov:         Poľská republika (Rzecpospolita Polska)               

Hlavné mesto:    Varšava  (Warszawa)

Celková rozloha:                 312 685   km² 

Počet obyvateľov:                38 649 000 

Etnické zloženie:   97,4 %  Poliaci, 1,3 %  Nemci;  0,7 %  Bielorusi;  0,6 %  Ukrajinci; Cigáni, Litovci, Česi, Tatari, Arméni, Slováci,  Židia    

Konfesionálne zloženie:       89,9 % katolíci, 1,3 %  pravoslávny; 8,8 %  iné

Úradný jazyk:    poľský, regionálne: nemecký, bieloruský, ukrajinský, litovský, slovenský

 

Poľsko je jeden z mála štátov, kde Slováci majú status autochtónnej národnostnej  menšiny, čo znamená, že ochrana ich národnostnej, jazykovej a kultúrnej identity je  zabezpečená najvyššími mechanizmami záväznými v Európskej únii. Priaznivo by malo v uvedenom smere pôsobiť aj regionálne cezhraničné susedstvo 26 slovenských obcí hornej Oravy a severného Spiša so Slovenskom a organickou prepojenosťou s dolným Spišom a dolnou Oravou. 

 

Napriek týmto priaznivým činiteľom musíme  konštatovať pomerne intenzívnu asimiláciu, ktorú najviac podporuje jazyková, kultúrna, hodnotová a religiózna kompatibilita a tým aj nižší stupeň „ostražitosti  a imunity“ voči prirodzenému, ale aj zámernému asimilačnému tlaku. Tomuto poznatku by sa mali prispôsobiť aj ciele a zámery reprezentatívneho spolku Slovákov v Poľsku do budúcnosti.     

 

Podľa  vyjadrenia samotných predstaviteľov našich krajanov, odhadujú počet Slovákov v Poľsku na 25-tisíc, vrátane tých, čo žijú aj mimo slovenský etnický región horného Spiša a hornej Oravy. Ak by sme mali posudzovať úroveň asimilácie Slovákov napríklad na základe počtu prihlásených detí do prvého ročníka základnej školy, tak je pomerne rozsiahla.      

               

Slováci obývajú región severného Spiša (14 obcí so slovenským obyvateľstvom) a hornej Oravy (12 obcí so slovenským obyvateľstvom). Tieto pôvodne čisté slovenské obce boli pričlenené k Poľsku v dôsledku dohody o úprave štátnej hranice v roku 1920 medzi vtedajšou ČSR a Poľskom na základe rozhodnutia Rady veľvyslancov v Spa. Počas druhej svetovej vojny v období 1. Slovenskej republiky patrili tieto územia šesť rokov Slovensku a historickým vývojom vzniknuté regióny hornej a dolnej Oravy, ako aj horného a dolného Spiša boli zjednotené, etnicky a územne kompaktné. Napriek silným asimilačným tlakom od ukončenia 2. svetovej vojny a opätovného odtrhnutia slovenských etnických území si Slováci v Poľsku zachovali národné povedomie a prostredníctvom spolkových činností sa snažia uchovať svoju národnú a jazykovú identitu. Hlásia sa za Slovákov hovoriacich goralským nárečím. 

 

III. Aktuálny stav

Oficiálnym reprezentantom Slovákov v Poľsku bola od roku 1957 Kultúrna spoločnosť Čechov a Slovákov v Poľsku zahŕňajúca aj českú menšinu žijúcu v poľskej časti Sliezska. V roku 1995 si Slováci vytvorili vlastnú reprezentatívnu organizáciu s názvom Spolok Slovákov v Poľsku. Sídlo má v Krakove (v jednej budove s vydavateľstvom a redakciou časopisu). Združuje asi 3-tisíc členov, ktorí sú registrovaní v 28 miestnych skupinách v oboch častiach spomínaných regiónov, v mestách Krakov, Varšava a Tychy. Regionálne je členený na oblastný výbor pre Oravu a pre Spiš.  Za svoje poslanie považuje  najmä na zachovanie národného povedomia Slovákov, kultúrne  tradície a jazykovú identitu.  

 

Po roku 1990 vznikol aj Spolok sv. Vojtecha (má okolo 500 členov). Okrem toho boli postupne zakladané miestne odbory  Matice slovenskej na Orave a Spiši s pomocou miestnych odborov MS na Slovensku zo susedných regiónoch a jej ústredia v Martine. V mnohých obciach založené miestne  klubovne Spolku Slovákov.   

Po druhej svetovej vojne a hlavne v 60. rokoch minulého storočia sa poľská cirkev podieľala sčasti aj na násilnej asimilácii – polonizácii  pôvodného slovenského obyvateľstva. Roku 1991 vypracoval Ústredný výbor SSP Memorandum slovenskej menšiny, v ktorom žiadal rešpektovať národnostné práva Slovákov v Poľsku, zaviesť slovenské katolícke bohoslužby, zastaviť protislovenské útoky v tlači a vyriešiť problémy slovenského školstva. V decembri 1991 sa slovenské bohoslužby zaviedli v oravskej Jablonke a v spišskom Kacvíne, o roku neskôr v Jurgove. V súčasnosti sú v šiestich farnostiach na Spiši a v jednej na Orave. Postupne  sa medzi ne zaradila obec Nedeca. 

Krajania pri rozličných príležitostiach nielen slovne poukazujú na potrebu  rozšírenia a obnovenia slovenských farností aj v ďalších obciach, kde žijú Slováci. Oficiálne sa v minulosti obrátili s takouto žiadosťou na Krakovskú metropolitnú úniu. Patria medzi nich aj Slováci v Podvlku (kostol sv. Martina) a v Chyžnom (kostol sv. Anny), kde sú bohoslužby len v poľštine. K citeľnému pozdvihnutiu duchovného života veľmi prispela činnosť Spolku sv. Vojtecha.   

Historické archívy hovoria, že vyučovanie slovenčiny na poľskom území, že v školskom roku 1951/1952 sa v oravskej Jablonke otvorilo Slovenské všeobecnovzdelávacie lýceum s vyučovacím jazykom poľským a slovenským. O desať rokov neskôr – v školskom roku 1961/1962 – vychádzali z neho poslední absolventi, ktorí maturovali zo všetkých odborných predmetov v slovenčine.  

 

Základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, existujú v Poľsku len dve – v Novej Belej a Jablonke, pričom slovenčina sa vyučuje len na prvom stupni (1.-4. roč.). Vo vyšších ročníkoch sa v slovenskom jazyku vyučujú iba niektoré predmety. V ďalších 25 základných školách sa slovenčina učí ako povinný jazyk len na základe rozhodnutia rodičov. 

 

Sumárne sa v súčasnosti učí slovenský jazyk asi 650 žiakov. S vyučovaním sú problémy, pretože v školách je málo slovenských učiteľov. A kde učitelia sú, tam zase často nie je dostatočný počet zapísaných detí. Najnovšie práve pre nezáujem rodičov sa ukončilo vyučovanie slovenčiny v školách v Podvlku a v Chyžnom. 

V strednom školstve je jedinou možnosťou pre deti krajanov spomínané lýceum v Jablonke, kde sa slovenčinu učí teraz 48 študentov. V I. C ich je 14, v II. B 16, v III. C 12 a v maturitnej IV. C triede je 6 študentov, ktorí budú maturovať v slovenčine (tu sa slovenčina učí fakultatívne 3 hodiny týždenne). Ani jeden z týchto maturantov však neplánuje študovať na Slovensku. 

 

Formou vysokoškolského štúdia sa slovenský jazyk vyučuje na Jagellonskej univerzite v Krakove. 

Deti krajanov majú po skončení základnej školy možnosti študovať na školách na Slovensku, pričom štipendiá poskytuje Ministerstvo školstva SR. Približne od polovice 70. rokov doteraz absolvovalo slovenské stredné a vysoké školy asi 50 študentov. Väčšina maturantov pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu na Slovensku. Niekoľko absolventov vysokých škôl ho ukončilo s doktorským titulom a po návrate späť skvalitnili základňu slovenskej inteligencie v rámci našej komunity. 

 

Ak Slovenská republika vie zabezpečiť školský autobus pre deti zo Slovenska na dochádzanie do nemeckých základných škôl v Rakúsku, je tu dobrý podnet na vytvorenie takejto možnosti aj pre slovenské deti z hornej Oravy a horného Spiša v prihraničnom regióne v Poľsku. 

Nie je predmetom systematickej činnosti žiadnej organizácie Slovákov Poľsku. Viacerí krajania však pôsobia na poľských inštitúciách, v podnikoch a univerzitách ako vedecko-výskumní pracovníci.

Najvýznamnejším periodikom Slovákov v Poľsku je ich spoločensko-kultúrny mesačník Život. Teraz vychádza na 36 stranách v náklade 2 300 výtlačkov. Časopis Život je zasielaný do viacerých európskych štátov, USA, Kanady. V súčasnosti patrí k obsahovo a  ilustračné najbohatším časopisom pravidelné vychádzajúcim mimo hraníc Slovenska. Je to výsledok niekoľkoročnej práce meniacich sa redakčných kolektívov, práce nespočetnej skupiny korešpondentov aj pretrvávajúceho záujmu v prostredí slovenskej národnostnej menšiny.

 

Spolok tlačí časopis vo vlastnej tlačiarni vybudovanej zväčša za pomoci slovenskej vlády. Tlačiareň má modernú technológiu, takže okrem časopisu a publikácií pre Slovákov poskytuje služby aj iným zákazníkom. 

 

V rozhlasovom vysielaní zatiaľ nijaká stanica neponúkla slovenským krajanom pravidelné vysielanie. V poľskom vysielaní sa iba sporadicky objavujú správy o významnejších podujatiach SSP. 

Krakovská televízia má od roku 1994 vo svojom programe jedenkrát týždenne cyklus reportáží U siebie (U nás), ktorý je venovaný národnostným menšinám v južnom Poľsku. Reportáže však nie sú v slovenskom jazyku, slovenčina zaznieva len v piesňach, umeleckých pásmach a pri príležitostných rozhovoroch s poľskými Slovákmi. 

 

Deficit rozhlasového a televízneho vysielania kompenzuje internetový portál. Ako prostriedok na výmenu informácií je obľúbený nielen medzi krajanmi z Poľska, ale aj zo zahraničia.

Od 90. rokov 20. storočia sa SSP orientuje v edičnej činnosti na vydávanie zborníkov, antológií a publikácií odborného i umeleckého charakteru. Od roku 1993 vydáva v dvojjazyčnej mutácii Almanach Slovákov v Poľsku, čo je zborník odborných materiálov. Prvý bol zo seminára organizovaného roku 1994 Krajanským múzeom Matice slovenskej v Bratislave pri príležitosti otvorenia výstavy Slováci v Poľsku (prvé vydanie vyšlo roku 1995, druhé roku 1997). Ďalšími publikáciami boli monografia slovenskej obce Jurgov, príležitostná publikácia Štátna mešťanská škola v Jurgove (1996), Štúdie z dejín stredovekého Spiša (1997) či Antológia slovenských poviedok (1998) publikovaná v poľštine. 

 

V poslednom desaťročí spolok vydal spolu 15 titulov.

 

Roku 2003 Tlačiareň Spolku Slovákov v Poľsku získala ocenenie v 43. ročníku súťaže o najkrajšiu knihu roka za tlač knihy Tomasza Ciecierskiego Brudnopisy a v roku 2004 v tejto súťaži hlavnú cenu za tlač.

V budove spolku v Krakove je stála Galéria slovenského umenia. 

 

V prostredí Slovákov v Poľsku sa predovšetkým vďaka SSP venuje veľká pozornosť ľudovým tradíciám, hlavne folklóru. Od roku 1994 každoročne organizuje vždy v inej obci Dni slovenskej kultúry. Spolok obnovil tradíciu fašiangov a oblátkových stretnutí. Usporadúva tradičné prehliadky dychoviek v Poľsku. Pre žiakov základných škôl organizuje recitačné súťaže v slovenčine. Z divadelných ochotníckych súborov je aktívny iba v obci Podvlk. 

Kultúrne podujatia na ktorých dominuje ľudová kultúra a folklór sa organizujú aj v spolupráci s regionálnymi kultúrnymi strediskami na Slovensku ktoré sú v blízkosti slovensko-poľskej hranice. Každá obec má svoj folklórny súbor. Na kultúrnych akciách krajanov sa pravidelne zúčastňujú slovenské divadelné, tanečné a spevácke skupiny a súbory.  

 

Šport pod hlavičkou slovenského krajanského spolku je pestovaný výnimočne, ak áno, tak v rámci štandardnej vybavenosti každej obce. 

 

Spolok Slovákov v Poľsku – www.tsp.org.pl