ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA 1815 – 2015
Rok Ľudovíta Štúra 2015. Je viac ako okrúhlou čírou „povinnou“ pripomienkou, symbolikou. Číslo 200 je čímsi, čo prevteľujúc ducha do hmoty nabáda. K činu. V tom najlepšom provokuje, oslovuje, dotýka sa. Prirodzene, každého, kto i len štipkou poznania vedome, ale aj mimovoľne podľahol Štúrovmu nemárnomyseľnému mámeniu skrze prečudesný príbeh jeho priskoro sa prervavšieho života, naladí k nutkaniu sebauvedomovania sa, sebaskúmaniu, sebapoznaniu.
Štúr v nás – a my s ním. Každý deň, vo vrave i mlčky.
V zrkadlení súradníc Štúrovho času, tak chytľavo konvenujúceho s až náramnou potrebnosťou vzkriesiť, prispôsobiť a oživiť podstatu, obsah i posolstvo jeho myšlienok, výziev a inšpirácií, si zavše aj kladiem otázku: a je nám to ešte zapotreby? S odstupom poldruha storočia? A ak už, na čo nám je to súce? Ak je to vôbec použiteľné a využiteľné… Až prichádza okamih dilemy – a čo, k čomu nás už len môže primäť „škrabkanie“ starosvetskej stopy v pavučinách prachom zapadnutej padlášovej nostalgie? Keď napokon, ani duchovná pliaga moderny, v ktorej sme upnutím sa na samú matériu do seba zahľadení, romantickej veľkorysej roztúženosti nežičí… Ba kieho! A just!
Raz nevedomky, inokedy zas dočista plánovito preto zvyknem – súc nenapraviteľný romantik, pristihnúť sa pri dumkách, ktoré, víriac hlavou, evokujú a navodzujú prítomnosť jednej z najemblematickejších osobností Slovákov v celej našej rozporuplnej až bolestínskej, ale zajedno aj bájnej a ušľachtilej histórie. Pretože je to aj, a možno práve len a len Ľudovít Štúr, ktorý nám v harmonickej jednotnosti a jedinečnosti prieniku jeho osobnostnej „netransparentnej“ drámy na farbistom fundamente jeho kľúčových téz, smerovaní a vektorov určujúcich vlastne až podnes filozofický, etický a estetický kánon našej slovenskej národnej, kultúrnej a duchovnej identity, odhaľuje tu a teraz, napriek úctyhodnej časovej „priepasti“ 150 a viac rokov, že je na pulze, v obraze. Štúrovu myseľ i povznášania hodné slovo preto nenačim nám kriesiť umelo. Stačí len otvoriť, ak už na dvere klope duch bázne a do pera či na klávesnicu sa pýtajú súvislosti zdanlivo banálne. Ale ako len životne opravdivé, pochopiteľné, zrozumiteľné a – nadovšetko úprimné.
Jesto toho veľa, čo nám Štúr odkázal, čo povedal. Ale vari ešte viac, čo – nedopovedal. Bo nestihol. Nezadefinujúc, ba sa ani nesnažiac akademicky pátrať po neuchopiteľných záchytných bodoch na hrane dojmológie v znamení kebyzmu (teda v duchu hesla „čo by bolo keby“…), kdesi zo záhybov duše sa človeku derie aj po čochvíľa 160 rokoch od najpravdepodobnejšej verzie Štúrovho strelného poranenia a jeho následného a boľavo predčasného skonu, iba jediné slovko: škoda. Možno až priveľmi skrivodlivosť a nežičlivosť času, v ktorom Ľudovít Štúr, anjel predtuchy o spravodlivej slovenskej veci žil, spôsobila až vyvolila prozreteľný priestor tým, ktorí ono nedokončené a Štúrom nevypovedané, súc, stanoviac sa jeho pokračovateľmi či v tom najlepšom duchovnými tútormi, predsa len kde-tu vyrieknu.
Keď som nedávno s dychtivým záujmom čítal vo víkendovej prílohe denníka Pravda esej literárneho vedca Jána Zambora o básnikovi, prekladateľovi a esejistovi Jozefovi Mihalkovičovi, ktorý, slovami J. Zambora „sa koncom januára v modranskom okruží spriaznenosti dožil osemdesiatky“, oči mi spočinuli na pasáži, ku ktorej sa slovo od slovu oddá v priam výstavných vetách utkaných z nekonvenčných myšlienok vskutku motivačne navracať. Ako uvádza J. Zambor, v Roku Ľudovíta Štúra si aspoň jedným citátom pripomeňme Mihalkovičovo presvedčivé videnie tejto osobnosti v eseji Živé slová (mimochodom, básnik bol prvým riaditeľom Múzea Ľudovíta Štúra v Modre):
„V podloží poučeného a dozaista i jasnozrivého vedomia rozozneli sa u neho registre, cez ktoré vnímal univerzálne dištinkcie civilizovanej komunity, akými rozumieme sebavedomie, svedomie, úctu k cíteniu druhého človeka, spolupatričnosť, súcit. Výzvy k rodákom, ustarostenosť v ich mene, aby sa neopúšťali, nebáli sa chopiť svojho svätého práva, svojich možností, v skutočnosti vôbec nezostarli, ozývajú sa preformované, preformulované, preladené do iných tónin a s rovnakou naliehavosťou zo všetkých strán i dnes. Dobiedzajú, predierajú sa do našich dní so svojou krásnou, starodávnou ohnivosťou a zrnovosťou, ktorá je oveľa viacej ako iba ‚múdra‘ a ‚poučená‘ či ‚starosvetská‘. Pociťujeme ich v ich štúrovsky mladistvej dychtivosti ako synovský dar, ako vzácny reflex európskeho kultúrneho univerza, z ktorého vzišiel a ku ktorému sa hlási aj náš vlastný malý svet, v ktorom sme čiastočkou nevídaného vesmíru dejov a nádejí. V ktorom sa trpí a zápasí, no aj žije, a kde sa spolu s ostatnými máme prečo hlásiť aj my o svoj nárok. Pod jednou podmienkou: ak sa nebudeme opúšťať a nebudeme ‚klesať na duchu‘.“
Nuž tak práve k tomuto nám, jasnozrivosť naša nadčasová, úprimnými Štúrovými prianiami a k žizneradosti sa primkýnajúcou dychtivosťou sformovaná, aj pomáhaj a prozreteľne nás k cieľom týmto hodným bez okolkov veď!
ĽUDO POMICHAL
ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA je akiste aj pre našich krajanov naprieč svetom mobilizujúcou a zajedno aj oduševňujúcou príležitosťou ako uchopiť, pochopiť a v tom najlepšom si vylúpnuť do individuálnej ľudskej, kultúrno-intelektuálnej i duchovnej výbavy to najužitočnejšie, najprirodzenejšie a najsúcejšie. Nech preto aj návštevníkov portálu všetkých Slovákov vo svete – SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE v inšpirujúcom tóne myšlienky Štúra a o Štúrovi obohatia, povzbudia, primäjú k meditáciám a zamysleniam. O sebe samých, o slovenskosti, o národe, o našej minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Nie je nič pochopiteľnejšie, ušľachtilejšie a v precítení sebauvedomovania sa aj logickejšie ako v jubilejnom roku nielen sa k osobnosti a výnimočnosti Ľudovíta Štúra vracať, ale s ním aj hľadať harmóniu vecí a javov pozitívnych a dobrom i cťou nás obdarúvajúcich.
ČÍTAJTE POD TÝMTO BANEROM A ODKLIKMI
ESEJE, POSTREHY, POZNÁMKY, REFLEXIE…
O ĽUDOVÍTOVI ŠTÚROVI
(autorské články, reminiscencie osobností, útržky z podujatí, odkliky na médiá a internetové portály a weby, ktoré sa v roku 2015 téme 200. výročia narodenia Ľ. Štúra venujú)
ĽUDO POMICHAL
Keď svedomie svrbí na jazyku, alebo vráťme úctu rodnej reči
Deformácia jazykového vkusu a podiel médií na potvorení reči
Za Zdenkou Sojkovou, ženou, ktorá mi vštepila hrdosť na Štúra
MÉDIÁ NA SLOVENSKU
DENNÍK PRAVDA
Jubiluje Ľudovít Štúr. Muž, ktorý národ prebudil z hlbokého sna
Anička Jurkovičová: Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov
TASR
ROK Ľ. ŠTÚRA – celoročný cyklus informácií, historických reflexií, poznaní, bádania, esejí, udalostí a hodnotení o živote a diele Ľudovíta Štúra.
http://www.teraz.sk/rok-l-stura
PODUJATIA V ROKU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA
Podujatia v Roku Ľudovíta Štúra (web Ministerstva kultúry SR)