Narodený: * 1938-06-24, Mlynky (Pilisszentkereszt)
† NULL,
Básnik, publicista, prekladateľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Maďarského zväzu spisovateľov v Budapešti. Nositeľ Radu Bieleho dvojkríža II. triedy udeľovaného prezidentom SR.
Z diela: básnické zbierky: Pilíšske ozveny (1982), Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988), básne pre deti – Hrajme sa (1990), Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998); monografie – Mlynky a okolie (2000); CD s nahrávkou zhudobnených básní pre deti Zaspievajme si s Debničkou (2007).
Gregor Papuček sa narodil v Mlynkoch (Pilisszentkereszt, Maďarsko) 24. júna 1938. Základné vzdelanie získal v budapeštianskej slovenskej škole. Maturoval v roku 1958 na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Potom študoval v Budapešti na vojenskej dôstojníckej škole, kde bol v roku 1961 vyradený na poručíka. Už ako dôstojník študoval slovenčinu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti, diplom získal v roku 1984. Ako dôstojník spojovacej služby slúžil vo Vacove, od roku 1978 ako tlmočník a prekladateľ v Budapešti. V roku 1993 odišiel do dôchodku ako podplukovník.
Básne začal písať už v základnej škole (1949). Uverejňoval ich v Našej slobode, neskôr v Ľudových novinách. V roku 1958 získal 2. cenu na literárnej súťaži DZSM. V roku 1975 sa zaradil do prúdu literárneho života Slovákov v Maďarsku. Bol nielen tvorcom, ale aj mnohostranným organizátorom nášho literárneho života. Vydal 6 zbierok vlastných básní, 2 zbierky básní pre deti, zbierku preložených básní pre deti od S. Weöresa, zbierku a kompaktný disk (CD) zhudobnených básní pre deti, zbierku mlynských ľudových piesní a monografiu Mlynkov, je spoluautorom zbierky mlynských rozprávok a 6 antológií. Je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a členom Maďarského zväzu spisovateľov.
Citát
„Reč, v ktorej a o ktorej Papuček píše, je slovenská – ale nie je náhodou naliehavosť jeho výpovede rodu maďarského? Osudovo hlboký vzťah k reči nie je vlastnosť príliš našská… Tá vlastnosť je o to podivuhodnejšia, o čo lepšie si uvedomíme, že existencia národa a existencia jednotlivca sú dve rôzne veci – jednotlivec by nemusel svoju existenciu spájať s rečou tak nevyhnutne, ale len jednotlivci, ktorí to predsa urobia a teda preukážu schopnosť pociťovať nadosobné ako osobné, môžu v súčte tvoriť silný národ.“
Ľubomír Feldek (1981)
Odkazy:
Potreba riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu reciprocity
