Narodený: * 1939-10-09, Humenné
† NULL,
Prozaik, dramaturg, redaktor, zahraničný spravodajca, jazykový lektor, publicista, prekladateľ. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe (odbor história – český jazyk a literatúra). Svoju publicistickú činnosť zameral hlavne na oblasť zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov.
Uverejnil do 200 beletristických prác. Takmer 25 rokov sa venoval tlmočeniu a popularizovaniu českej a slovenskej literatúry a kultúry v esperante. V roku 1980 získal cenu za román v súťaži Svetového esperantského zväzu, nevládnej organizácie UNESCO. Na slovenskej literárnej prehliadke v roku 1992 získal 1. cenu za prácu v kategórii zahraničných autorov. Od roku 1990 je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov, v roku 1993 sa stal podpredsedom Zväzu slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. V slovenčine vydal Predjarie (1988), Kráľovstvo z iného sveta (1990), Suterén na sever (1993) a i.
Oldřich Kníchal po absolvovaní FF KU v Prahe roku 1961 (odbor história – český jazyk a literatúra) pracoval o. i. ako redaktor Čs. tlačovej kancelárie, odb. asistent Ústavu dejín európskych socialistických krajín ČSAV a vyše desať rokov ako redaktor denníka Práce so špecializáciou pre oblasť USA a Latinskej Ameriky a podnikol viacero reportážnych a študijných ciest do európskych krajín a zámoria.
V rokoch 1979-1981 bol dopisovateľom českých a slovenských denníkov v Budapešti, po presídlení do Maďarska v roku 1981 pracoval ako superlektor českej a slovenskej mutácie časopisu Maďarský týden/týždeň (externe až do roku 1986), od roku 1982 ako vedúci vydania Ľudových novín (v rokoch 1988-1991 zároveň ako redaktor literárnej rubriky), kde o. i. udomácnil recenzovanie diel slovenských autorov a preklady najmä z maďarskej literatúry. Hlavne ako jazykový lektor sa podieľal na redigovaní mnohých publikácií v edícii Vydavateľstva učebníc a slovenských organizácií, vrátane almanachu Zrod (1984-1987), ročenky Náš kalendár (1985-1989) a časopisu SME (1988-1992).
V uplynulých troch desaťročiach okrem publicistickej činnosti najmä v oblasti zahraničnej politiky a medzinárodných vzťahov (publikoval v 50 denníkoch a časopisoch), časopisecký a knižne uverejnil na 200 beletristických prác v slovenčine a češtine, vrátane prekladov z maďarčiny, češtiny, resp. slovenčiny, ruštiny, angličtiny a iných jazykov.
Na Slovensku publikoval o. i. v Literárnom týždenníku, Slovenských pohľadoch, Romboide. Na slovenskej literárnej prehliadke 1992 získal 1. cenu za prózu v kategórii zahraničných autorov, v súťaži DZSM v roku 1988 dve prvé ceny za poéziu a esej. Od roku 1990 je čestným členom SSS, v roku 1991 mu Slovenský literárny fond udelil tvorivé štipendium.
Od septembra 1993 je podpredsedom ZSSUM. Takmer 25 rokov sa venoval tlmočeniu a popularizovaniu českej a slovenskej literatúry a kultúry prekladmi a redigovaním niekoľkých časopisov v esperante. V tomto jazyku vydal aj pôvodné literárne práce a o. i. získal cenu za román v súťaži Svetového esp. zväzu, nevládnej organizácie UNESCO (1980).
Tvorba – knižné publikácie v slovenčine: Predjarie (poviedky, 1988), Kráľovstvo z iného sveta (krátky román, 1990), Suterén na sever (dramatické texty, 1993). Je spoluautorom antológií Chodníky (1984). Pre slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu napísal dva rozsiahle seriály Storočiami slovenskej literatúry a Zvony dolnozemské (1995). Pre potreby škôl s vyučovacím jazykom slovenským preložil alebo lektoroval viacero učebníc. V češtine publikoval o. i. Svetadiel bez tlmočníkov, Desať kapitol o medzinárodnom jazyku (Praha, 1978), časopisecký román Skalpel a puška (1982) a preklad časti románu V. Ferku Červený delfín (1966).
Z maďarčiny do slovenčiny preložil dva romány pre mládež od G. Szávaiho Ženích Zelenej púšte (1996) a Majster Detektív Belo Burgum (1996). Ako autor, prekladateľ a editor vydal vyše 20 publikácií v esperante, ako napr. Komenský a medzinárodný jazyk (Praha, 1974), Spev nad kolískou, osem slovenských autorov (1976), Zamyslene (1980), Zbohom, Kuzko (Budapešť, 1987), Ktorí sejú so slzami (spoluautor, Rotterdam, 1984). Je zastúpený v dvojjazyčnej antológii esp. literatúry Utam a világban (Bp., vydavateľstvo Európa, 1987), v Antológii esperantskej poézie 1887-1981 (Rotterdam-Peking, 1984) a i.
Cítát
„Krátky román Kráľovstvo z iného sveta svedčí jednak o vyzrievaní autorského rukopisu, jednak o raste reflexívnej zložky. Kníchal akcentuje momenty plynutia, premenlivosti, pominuteľnosti individuálneho osudu. Najmä v tomto zmysle je jeho novela nadčasovou výpoveďou o včlenenosti človeka do sveta.“
Publicistka a spisovateľka Etela Farkašová (1992)
Foto: archív
Odkazy
