Narodený: * 1862-02-05, Báčsky Petrovec
† 1934-06-09, Viedeň
Významný slovenský pedagóg, osvetový pracovník, zakladateľ modernej komenológie, osvetový pracovnák, literát, cirkevný historik a evanjelický kňaz. Jedna z najžiarivejších vedecko-pedagogických a teologických osobností Slovákov na Dolnej zemi. Jeho dielo o „učiteľovi národov“ J. A. Komenskom si zaslúžilo široký medzinárodný obdiv a uznanie. Aj preto si rodáka z Báčskeho Petrovca pozývali európske univerzity, na ktorých ho poctili doktorátmi. Jeho vzťah k vlasti predkov – Slovensku, bol determinovaný tak štúdiom na bratislavskom lýceu, ako aj pôsobením profesora evanjelickej teologickej vysokej škole v Bratislave.
Narodil sa v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Rodičia však pochádzali zo Slovenska; otec z Beckova a matka z rodiny Godrovcov, ktorá mala korene v Bohuniciach. V rodisku vychodil ľudovú školu, v Sarvaši gymnázium, aby od roku 1880 pokračoval v štúdiu na bratislavskom lýceu, odkiaľ odišiel na teologicko-filozofické štúdia do Lipska. Tu sa v čase štúdií stal Ján Kvačala účastníkom slávnosti 400. výročie narodenia Martina Luthera, čo inšpirovalo k ich opísaniu, po slovensky a po maďarsky. Po ukončení štyroch semestrov a na základe dizertácie na tému, ktorá ho potom sprevádzala prakticky celý život, Über J. Comenius Philosophie, insbesondere dessen Physik (O filozofii J. A. Komenského, najmä o jeho fyzike) dosiahol doktorát z filozofie.
Osem rokov pôsobil na lýceu v Bratislave ako profesora roku 1893 odišiel do Ruska, kde mu ponúkli miesto profesora na univerzite v Jurieve (dnes významná estónska univerzita v meste Tartu), kde v rokoch 1916-1918 bol aj dekanom. Tam sa jeho vedeckej práci na poli histórie, literatúry, filozofie a filológie podstatne rozšírili obzory. Veľa cestoval, postupne navštívil skoro všetky významné európske knižnice a archívy. Absolvoval aj cestu do USA. Všade si pritom dopĺňal údaje aj o Komenskom. V Jurieve (Tartu) prednášal po nemecky ale od roku 1916 aj po rusky. Počas svojho ruského pobytu sa venoval aj osobnosti D. E. Jablonského, duchovného a dôverníka pruského kráľa, ktorý bol Komenského vnukom. Po návrate z Ruska roku 1920 mastúpil na miesto profesora evanjelickej teologickej vysokej školy v Bratislave, kde Ján Kvačala pôsobil až do smrti.
Ján Kvačala bol uznávaným odborníkom v oblasti histórie pedagogiky a naslovovzatým znalcom dejín európskej reformácie. Bol skutočným Európanom. Písal a hovoril viacerými jazykmi. Publikoval veľa, najmä však v zahraničí. Na Slovensku bol známy najmä v evanjelickom prostredí, ale je pravdou, že v podstate ostal do smrti nedocenený.
Keď profesor Ján Kvačala 9. júna 1934 počas svojej študijnej cesty vo Viedne zomrel, slovenská verejnosť si ani neuvedomila túto stratu. Na jeho pohrebe bol evanjelicky cintorín v Bratislave svedkom rozlúčky s európskym vedcom. Medzi niekoľkými desiatkami trúchliacich boli traja evanjelickí biskupi, rektor UK v Bratislave a dekan Teologickej vysokej školy s viacerými profesormi, ale aj poľský konzul a zástupcovia univerzít z Varšavy a z Rigy.
Ján Kvačala predstihol myšlienky o európanstve
Ako evanjelický teológ prof. Kvačala počas svojho života postupne prechádzal od polemiky s katolíkmi do výmeny názorov s českými kritickými realistami a nakoniec so slovenskými liberálmi (Prúdy). Pre svoje povahové vlastnosti sa zvlášť po návrate na Slovensko dostával často do kontroverzie s okolím. Aj pri rozhodovaní o jeho pedagogickom pôsobení na Univerzite Komenského v Bratislave nerozhodovali iba politické príčiny, ale on sám napokon ponuku odmietol z osobných dôvodov. Žil sám a ako sám hovoril, jeho jediná láska sa stála rehoľníčkou.
Pre svoj európsky nadhľad a pre svoju otvorenosť a schopnosť písať vo viacerých jazykoch bol Kavačala napádaný a obviňovaný z nevery svojmu slovenskému pôvodu a to najmä preto, že svoje meno písal aj maďarským pravopisom. Na svoju obranu napísal osvedčenie o sebe. Jeho dve dlhé študijné cesty do Talianska a mnohoročný pobyt v Rusku urobili z neho protestanta schopného chápať katolicizmus aj pravoslávie. O svojich dojmoch napísal tri Listy z Ríma (Cirkevné listy, 1898), ale do katolícko-protestantskej polemiky sa pustil v prvom a druhom Doslove k Listom z Ríma, kde reagoval na príspevok F. R. Osvalda o stanovisku katolíckej cirkvi k Janovi Husovi, publikovaný v Literárnych listoch.
Okrem histórie sa venoval aj svojim ďalším vedným odborom – filológii a filozofii. Publikoval príspevky v nemčine a maďarčine o jazykovedných prácach S. Cambela k dejinám slovenčiny a analyzoval Platonove diela Symposion a Akademia. Na valnom zhromaždení Muzeálnej slovenskej spoločnosti 4. augusta 1909 prečítal svoju prácu Daniel E. Jablonský a František Rákoci II., ktorá bola uverejnená v zborníku MSS.
Hoci bol Ján Kvačala zanieteným komeniologóm, neobmedzoval sa iba na túto osobnosť pedagogiky. Počas svojho vedeckého pobytu v Taliansku analyzoval osobnosť talianskeho pedagóga Tommasa Campanellu, ktorého niektorí prirovnávali ku Komenskému. O ňom napísal po rusky prácu, ktorá sa zaoberá posolstvom Campanellu veľkokniežaťu moskovskému. Po nemecky o tomto pedagógovi napísal na tému vzťahu Campanellu k Ferdinandovi II. V roku 1909 v Berlíne publikoval prácu Tommas Campanella, ein Reformer der ausgehenden Renaisance, ktorá vzbudila záujem odborníkov aj v Taliansku. Kvačala išiel ešte ďalej do minulosti a v roku 1912 napísal úvahu aj o Campanellovom predchodcovi – Francúzovi V. Postellovi.
Kvačalovo dielo prekročilo čas, v ktorom žil
Popri svojich odborných predmetoch – latinčine, gréčtine, maďarčine a nemčine, vyučoval Kvačala v Bratislave aj slovenčinu. Pedagogická prax zrejme spôsobila, že téma jeho dizertačnej práce sa stala iba prvým ohnivkom vo veľkej reťazi spisov, úvah a článkov venovaných J. A. Komenskému.
Cenným prínosom bolo už to, že zostavil bibliografiu novšej literatúry o Komenskom a publikoval ju česky, nemecky a maďarsky. Počas svojho vtedajšieho bratislavského pôsobenia v ďalších prácach skúmal vzťahy Komenského k významným osobnostiam, ako bol anglický filozof F. Bacon, Rákociovci a vizionár Mikuláš Drábik. Ku Komenskému sa často vo svojej vedeckej tvorbe vracal. Objektívne vzaté – Kvačala bol najvýznamnejším slovenským komeniológom. Napísal Drobnosti o rodisku a mladosti Komenského a k 300. výročiu jeho narodenia v časopise Evangelikus egyház és iskola príspevok Comenius a informoval o založení medzinárodnej spoločnosti Comenius.
V roku spomínaného jubilea (1892) napísal svoju najväčšiu prácu o Komenskom Johann Amos Comenius, sein Leben und seine Schriften, ktorá sa stretla s pozitívnym ohlasom. Toto dielo je medzníkom v bádaní o Komenskom. V nemčine je aj jeho práca D. J. Jablonsky und Grosspolen zostavená z dodatkov ku Komenského korešpondencii. Edícia Komenského korešpondencie vychádzala vo viacerých zväzkoch v rokoch 1897-1901.
V roku 1897 začal Ján Kvačala vydávať dokumenty o J. A. Komenskom. Prvý zväzok bol zostavený z korešpondencie. V tom istom roku mal v Petrohrade prednášku Komenský a Rousseau – dvaja horlivci v histórii výchovy, ktorá vyšla nemecky, česky a slovensky. V Monumenta Germaniae Paed. (zv. 26, 44 s. a zv. 32, 395 s.) publikoval svoju prácu, ktorá mala pôvodne názov: Die paedagogische Reform des Comenius in Deutschland bis zum Ausgange des XVII. Jahrhunderts.
Aj počas svojho pôsobenia v Rusku pokračoval vo vydávaní prameňov ku Komenskému. V Aktoch jurievskej univerzity mu v roku 1909 vyšli Analecta Comeniana (178 s.) V roku 1910 sa začal projekt vydávania zobraných spisov Komenského a všetkých prameňov týkajúcich sa tohto obdobia. Kvačala sa stal hlavným redaktorom a prispievateľom do tejto edície. Zo súborných spisov vyšlo v rokoch 1910-1920 v slovenčine 13 zošitov.
Foto: Martin Pucovský – www.kulpin.net, archív
Pramene:
Vede a národu, Ján Barica, Vydavateľstvo Smena Bratislava, 1984
Encyklopédia Slovenska III. zväzok, Veda, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1979
Wikipédia, výber, výňatky z historickej a súdobej tlače
